“Možno si na sebe všímaš, že venuješ jedlu viac času a pozornosti než by bolo prirodzené a prínosné. Možno máš pocit, že jedlo ti „prerástlo“ cez hlavu.”

Kniha Dosýta priamo a úprimne otvára tému nezdravého vzťahu k jedlu, ktorá je v našej spoločnosti čoraz aktuálnejšia. Autorka v nej hovorí o tom, že prílišná zameranosť na jedlo je zo psychologického hľadiska formou závislosti, zatiaľ čo z duchovného pohľadu je modloslužbou. Je to niečo, čo v našom živote získalo neprimerane dôležité miesto a do veľkej miery ovplyvňuje naše myšlienky, rozhodnutia, emócie, vzťahy a aj duchovný život. Ak sa nezdravo „pútame“ k jedlu, môžeme po čase vnímať, že v našom živote niektoré veci nie sú v poriadku, že je tu „niečo“, čo nám kradne pozornosť a schopnosť sústrediť sa a čo v nás vyvoláva pocity skľúčenosti, smútku, hanby, zlyhania, až beznádeje.
To neznie ako život dosýta, však? Pretože ani nie je. Jedlo nás totiž nikdy skutočne a natrvalo neuspokojí, nachvíľu nasýti naše telo, no nedokáže nasýtiť našu dušu. Ježiš áno. A práve o tom hovorí kniha Dosýta. Ukazuje spôsob ako sa od fixácie na jedlo oslobodiť. Ako nájsť útechu tam, kde na nás čaká …

Roger Scruton skúma, aké miesto má Boh v odčarovanom svete. Jeho argumentácia je reakciou na ateistickú kultúru, ktorá dnes vyrastá okolo nás, a obranou ľudskej jedinečnosti. Vyvracia tvrdenie, že prírodný svet nemá žiadny zmysel či cieľ, a dokazuje, že posvätno a transcendentno predstavujú „reálnu prítomnosť“, vďaka ktorej ľudia prichádzajú k sebapoznaniu a nachádzajú slobodu a vykúpenie. Vzor zmyslu nachádzame v ľudskej tvári. A Scruton dokazuje, že z tohto zážitku konštruujeme tvár sveta a oslovujeme aj Božiu tvár. V tvári nachádzame dôkaz vlastnej slobody a znak sebauvedomenia. Jednou z motivácií ateistickej kultúry je ujsť pred okom súdu. Pred okom súdu človek utečie tak, že vymaže tvár: a Scruton dokazuje, že toto je najznepokojivejší aspekt čias, v ktorých žijeme. V rámci svojho rozsiahleho argumentu Scruton vysvetľuje stále silnejší pocit skazy, ktorý zažívame, keď návyky hľadania slasti a konzumizmu zbavujú svet tváre. Jeho kniha bráni zasvätený svet pred návykom znesväcovania a ponúka víziu náboženského spôsobu života v čase skúšky.

Táto publikácia si kladie za cieľ ponúknuť odpovede na tému formovanie emocionality, a to najprv z pohľadu medicínskeho výskumu, a následne z teologického pohľadu autora. V posledných desaťročiach sa čoraz naliehavejšie ukazuje potreba ponúknuť solídnu formáciu citového života, ktorá napomáha zdravému a harmonickému rozvoju osoby – na telesnej, psychologickej aj duchovnej úrovni.

Kniha je určená všetkým, ktorí formujú druhých (v širokom zmysle slova), a snaží sa im sprístupniť niektoré poznatky modernej psychológie, ktoré im môžu pomôcť v tejto kľúčovej úlohe. Rieši témy ako osobnosť a jej rôzne prejavy, formácia charakteru, zrelosť, špecifiká jednotlivých vývinových štádií, sexualita, celibát, duševné ochorenia – v kombinácii vedeckej presnosti a praktického uplatnenia. Pre autora formovanie emocionality zahŕňa zapojenie rozumu a vôle, aby sa osoba naučila rozlišovať, čo je dobré, túžila po tom a hľadala vhodné prostriedky, ako to dosiahnuť.

Volanie miliónov mužov a žien po mieri často udúša rinčanie zbraní. Vojna na Ukrajine, v Sýrii, Izraeli a mnohé ďalšie konflikty vo svete vždy znamenajú ničenie, smrť a chaos a rozpútavajú tie najhoršie sily. Andrea Riccardi sa na stránkach knihy Volanie po mieri zamýšľa nad potrebou vytvárať kultúru mieru a duchovného a spoločenského hnutia, ktoré stavia mier do centra záujmu a politiky. Anna Franková, ktorá sa počas honu na Židov skrývala v Amsterdame a napokon zahynula v koncentračnom tábore Bergen-Belsen, si do denníka napísala: „V ľuďoch je pud ničenia, masakrovania, vraždenia, zúrivosti, a kým nenastane zmena v celom ľudstve bez výnimky, bude besnieť vojna…“ Môžeme sa stať tvorcami pokoja, je to na každom z nás. Je to voľba, ktorá stojí na počiatku budovania mieru. Neodvracať pohľad, ale rozširovať si znalosti, sledovať dianie, prejavovať solidaritu s tými, ktorí trpia vojnou, pamätať na obete vojnových konfliktov v modlitbe a skutkoch milosrdenstva. Živá verejná mienka, ktorá nerezignuje na zlo, môže totiž ovplyvniť a zmeniť beh udalostí i medzinárodnú politiku. Môže dokonca zastaviť vojnu, predchádzať jej a otvárať cesty k mieru.