Nazeranie je poetické, podmanivé a silné pozvanie k znovuobjaveniu starobylej tradície kontemplatívnej modlitby. Je to modlitba srdca, často tichá a bez slov, v ktorej jednoducho sme – zhlboka dýchame, sme prítomní, hľadíme na Boha a dovolíme mu, aby hľadel na nás, zatiaľ čo zostávame v láskavom pokoji jeho prítomnosti.
Mnohí z nás často uviaznu v modlitbe, ktorá je „plná“ nás a nie Boha, ktorá je viac o našom výkone, o tom, čo robíme, a menej o tom, kým sme. A tak sa často stáva, že nám uniká to najdôležitejšie – stretnutie s Bohom samotným. Autor pozýva čitateľa začať vnímať modlitbu ako spôsob bytia, ako vzťah plný dôvery, blízkosti a porozumenia. Hovorí, že Boh túži po našich srdciach viac než po našich slovách či službe a že skutočná duchovná hĺbka sa rodí tam, kde túžime byť s Bohom „len tak“ – kde od neho nič nepožadujeme, o nič ho nežiadame, kde ho nehľadáme pre to, čo nám dáva, ale pre to, kým je. Takto odpovedáme na Ježišovo hlavné prikázanie lásky: „Miluj Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!“ (Mt 22,37–40).
Pretože otázkou nie je, či nás Boh miluje, ale či dovolíme, aby sa táto skutočnosť stala realitou v našom každodennom živote.
